Tohtoročné cyklotúry s Marjánkou
Začalo to tak, že som kúpil od brata peugeota boxéra v campingovej úprave. Auto vhodné na prevoz až šiestich bajkov, má päť miest na sedenie, štyri miesta na pohodlné prespanie, je tam vybavená kuchynka, samozrejme bar. Takže bolo jasné, že je len otázkou času, kedy dáme dohromady partiu, vymyslíme trasu a vyrazíme. Voz som od brata prepísal zrovna na Mariánové meniny a tak sa tak aj volá, len s tým, že lode majú mená žien. Preto Marjánka.
Akcia prvá: Východ 9.-11. máj
Tento rok mala byť veľká akcia bajkerov nielen z nášho oddielu na Balkáne. Konkrétne v Čiernej hore na Budve. Corona nám to zahatila a tak ma napadlo: veď Čiernu horu máme kurva aj na Slovensku. Tak teda poďme!
V sobotu sme sa teda presunuli autami v zložení Paľo, Magda, Ľubo, Jaro, Peťo a ja do obce Podolínec. Tam sme odparkovali, osedlali bajky a vydali sa na cestu. Začiatok bol veľmi zaujímavý. Prechádzali sme totiž neuveriteľnou dedinou. Lomnička. Percentuálne vyjadrený podiel rómskej menšiny tam prekračuje akékoľvek dvojmiestne číslo. V potoku niekoľko bobrích hrádzi, z odpadkov. Vôňa pálených PET fľašiek bola tak intenzívna, že ani rúška nepomáhali. Romantika tak dojímavá, že nikoho ani nenapadlo fotiť. Rýchlo sme mastili preč a nechceli sme dostať defekt tak ako nikdy predtým. Za Lomničkou však už boli hory. Po cestách i necestách, v sedle i tlačiac, dosiahli sme cieľ. Čierna hora je najvyšší bod Levočských Vrchov. Značka tam nevedie. Ale asi len zatiaľ, lebo sú tam už nejaké informačné tabule a tento bohom zabudnutý kraj v sebe skrýva obrovský potenciál a ukázal nám pekné výhľady a našli sme niečo pre nás nové. Presunuli sme sa do Červeného Kláštora, prespali v campe a v nedeľu už pohodlne popri Dunajci do Lesnice. Cesta do Campu už však bola s horskou prémiu I. kategórie, ktorú nám pomohli zvládnuť elektrikári, tým, že nám rozrážali vietor a bavili nás rečami, akože nás to musí baviť a podobne. Potom sme sa už presunuli do Prosieku kde sme na parkovisku za dedinou prespali, v pondelok sme dali klasiku: Prosiecká, Oblazy, Kvačianská, na pešo samozrejme a vydali sme sa domov. Akcia bola myslím pekná. Aj počasie.
Akcia druhá: Kysuce 28. – 30. máj
Už trocha v komornejšom zložení: Peťo R., Jaro M. a ja sme sa nasťahovali na Vychylovku. Na parkovisku pri skanzene sme odparkovali a nasadli na bajky. Čakala cesta po zvážniciach krásnych, divokých hôr smerom na sedlo Beskyd, Tanečník, Oravskú lesnú. Väčšinu z toho poznáme z bežiek, ale takto bez snehu je to také iné. Nakoniec sme si ešte obišli veľkú časť vodného diela Nová Bystrica. Prišiel večer, niečo sme zjedli, niečo vypili a sladko unavení zaspali. V upršané ráno sme zbalili bajky do auta a hor sa na horné Kysuce. Kým sme rozbili základný tábor pri priehrade u Prívarovcoch, navštívili sme rodný dom Jožka Krónera v Staškove, oboznámili sme sa s ťažbou ropy v Korni a okukli sme si gule v Megoňkách. Sú naozaj veľké! Prestalo pršať a tak hor sa do sediel! Pobehali sme pekné Kysucké kopanice až na hranicu s Českom, na Medvediu skalu, zašli na pivečko do dediny – radegast na vysokej úrovni a pri priehrade prespali. Ráno o 6:00 nás zobudili kosci. V pondelok začína rybolov a miestní nadšenci cítili potrebu všetko okolo pokosiť. Hrôza! Tak sme teda sadli do auta a dorazili do Čiernej na návštevu k našim priateľom od Petrinca. Jaro a Ivetka. Skvelí ľudia. Pohostili nás, Jaro si vytiahol tiež bicykel a vyrazili sme. Povodil nás krásnym prostredím trojhraničia. Do Českej Hrčavy sme prešli bez problémov, ale po zuby ozbrojení Poľskí vojaci nás do svojej vlasti nevpustili. Tak sme sa potom rozlúčili a keďže na noc a nedeľu hlásili dažde, vyrazili sme domov už v sobotu. Pekná akcia, a pršalo, len keď sme boli v aute. Niekto nás má tam hore rád.
Akcia tretia: Liptov 17. – 19. júl
Najväčšia akcia, čo do počtu účastníkov: Ľubo, Majka, Ľubo, Vlaďka, Paľo, Magda, Peťo, Jaro a ja. Tábor sme mali v akomsi campe pri Svaríne pod V.D. Čierny Váh. Zrovna tam prebiehala nejaká náboženská akcia mladých kresťanov a tak tam teda fungovala jak kuchyňa tak aj pípa. Navyše boli aj nejaké koncerty. V piatok sme sa boli prejsť len tak na pešo okolo spodného vodného diela. V sobotu už na bajkoch sme spravili hodnotnú cyklotúru do Liptovskej Tepličky. Touto obcou som bol teda uchvátený. Nádherná. Najmä tie ich povestné pivničky. Ale aj terasovité políčka, drevené sochy a krčmička, kde nám spravili papu, i keď tam za chvíľu začínala nejaká akcia v uzavretej spoločnosti. No a naspäť úžasná cesta cez Štrbu, Važec, Hybe a Kráľovú Lehotu späť do nášho pobožného campu. Trochu sme aj zmokli. Najmä v tej Tepličke. Ale inak fasa! No a v nedeľu nás čakal bonbónik: výšľap k hornej nádrži prečerpávacej elektrárne Čierny Váh! Bratia a sestry, 14kilometrov neustáleho šľapania do kopca! Škoda, že sme hore nemali výhľady, zaslúžili sme si ich. Ale ten zjazd dole! Ten stál za to! A tak sme sa po dojazde rozlúčili s mladými kresťanmi, dali spoločný obed v Kráľovej Lehote a vysmiatí valili domov. Pekné to bolo.
Akcia štvrtá: Račková dolina 14. - 16. August
V piatok presun Ja, Peťo R. a Jaro M. do campu v Račkovej. Ľubo, Paľo, Magda a Majka sú tam už od dopoludnia a tak chytili pekné miesto neďaleko od sociálok, kuchynky a ohniska. Pristavili sme striešky k autám a mohlo liať. A si píš, že lialo! Do rána prestalo a tak hor sa do sediel. Opäť sme vybrali hodnotnú trasu: podtatranskou magistrálou na Podbanské, Tichou dolinou až ku Kmeťovmu vodopádu, Podbanské s obedom u Svišťa, po cestičkách krásnymi pasienkami a lesnými cestičkami popri Liptovskej Kokave až do Pribyliny. Tam Corgoň a stolný fotbalček. Potom ešte v campe vychádzka k minerálnemu prameňu, ale len na chvíľku lebo večera a pivečko z našich zdrojov sa nás tešia. Nedeľné ráno sme nabrali smer opäť Podtatranská magistrála, tentokrát na západ a potom na Žiarsku chatu. Velice výdatná túra! Ale krásna a počasie nám praje. Teda iba kým nás nestihne dážď na spiatočnej ceste v Liptovskom Ondrejovi. Tam ho ešte prečkáme na detskom ihrisku na zastrešených lavičkách. No ten čo nás zastihol v Jamníku, ten bol silný, vytrvalý a vychutnal si nás plnými dúškami. Ele prežili sme. Šťastní, hladní, mokrí a spokojní!
Tak zasa o rock niečo opäť spáchame!
Peťo Čuli, navždy Váš!
AHOJ
Náhľad fotografií zo zložky Cyklo s Marjankou
