Koscielec
Koscielec
1. 11. 2019
Na „Dušičky“ hlásili stále výborné počasie. Viacerých lákalo využiť to na peknú túričku. Peťo sa dohodol s Ivanom na výstupe na poľskú Swinicu s ubytovaním v Lysej Poľane, o ktoré sa mal postarať Ivan. Pridal sa Tomáš, ja a na poslednú chvíľu aj Feri z Topoľčian. Ivan nás mal čakať v Lysej Poľane.
Na miesto sme dorazili už po tme, spojenie s Ivanom sme nemali a naše ubytovanie sme hľadali, hľadali.... Ani niet divu, že sme to nemohli nájsť. Všade tma a vchod do budovy bol súčasťou lezeckej steny na parkovisku. Na teplomeri ukazovalo -6 °C. Vošli sme dnu a vo vnútri bolo takmer rovnako zima, ako vonku. Ivan spal zababušený vo vetrovke pod nejakou dekou. Vôbec sme na to neboli pripravení, tak sme o drviatej hodine telefonicky hľadali ubytovanie. Podarilo sa, v Ždiari. Ivan bohužiaľ zostal na „chate“, lebo Peťo nemal sedačku navyše. Peťo mu ešte požičal zimný spacák, aby nezamrzol. Rozlúčili sme sa.
Ráno sme sa zastavili ešte pri Ivanovi pre spacák. Bol v poriadku. Nezamrzol. Cestou do Zakopaného sme sa dohodli, že pôjdeme na Koscielec – výrazný vrchol nad Gasienicovou dolinou, kde sú chodníky otvorené 12 mesiacov v roku. Zaparkovali sme v Kuznici, vyšli pod lanovku vedúcu na Kasprov vrch, kde cca o 7,30hod odbočujeme na modrú značku.
Pri prechode potoka Bystrá nás nachvíľu zaujali lane, ktoré sa prišli ovlažiť, zrejme zvyknuté na ľudí. Stúpame cez Boczán do sedla Przelecz medzi Kopami(1499) ku kamennej chate Murowaniec. Tam rozmýšľame trochu vyfúknuť, doplniť energiu, ale rozhodujeme sa stúpať ďalej bez dlhšieho zdržovania, čo sa nakoniec ukázalo byť dobrým ťahom.
Pokračujeme po modrej až k plesu Czarny Staw Gasienicovy (1625), odkiaľ po čiernej prudkým výstupom serpentínami rýchlo naberáme výšku. Fučím ako lokomotíva – ešte stále nie som fit po chorobe. Aj Peťo sa prehrieva a zhadzuje „erotické“ termo spodky . Prichádzame na Malý Kocsielec (1863), urobíme pár záberov a trochu zostúpame do sedla Karb(1853). Potom nás už čakajú skalné prekážky II.st. lezeckej obtiažnosti. Skaly sú čisté – bez reťazí a železa. Cca o 11-tej dosahujeme dnešný vrchol Koscielec (2158m).
Sme tam úplne sami. Pofotíme, rozložíme svačinu a kocháme sa. Tomáš nám pomenováva štíty. Viditeľnosť je dosť dobrá, vidieť aj naše Rozsutce. Vôbec sa nám nechce odtiaľ ísť. Rozmýšľam, ako dolu mojimi „obľúbenými“ skalnými platničkami a dohadujem sa s partiou, že keby niečo, „Petrík“ mi pomôže .
Užívame ešte výhľady a zrazu registrujeme, že vrchol sa zaplnil. Je 12 hodín a poberáme sa na spiatočnú cestu. Dva úseky do sedla Karb rieši so mnou Petrík . Zo sedla pokračujeme po modrej vedľa plies Nizni a Vyzni Cerwony Stawek a napájame sa na čiernu značku vedúcu zo Swinice.
Ďalej vedľa plesa Zielony Staw Gasienicowy, ktoré je takmer celé zamrznuté. Zamrznuté sú aj vlnky na plese, pripomínajúce fúkajúci vietor. Ten ozaj začína fúkať tak, že sa ani nedá napiť zo žliabku studničky. Vodu odfukuje. O 12,45 dorážame na chatu Murowaniec, kde si robíme čaj, niečo zajedáme a pokračujeme už po žltej dolinou Jaworzynka.
Pod lanovkou si v bufete dávame ešte pivo a polievku, lebo potrebujeme zloté do automatu za parkovné. Ešte cca 20 min. na parkovisko a unavení, ale spokojní sadáme do auta a zverujeme sa do rúk Peťovi, aby nás bezpečne odviezol domov.
Dnešná túra bola veľmi vydarená, čo sa týkalo počasia aj partie, aj celkovej atmosféry. Teším sa už na ďaľšie dni prežité v horách.
Mirka
