Martinská ferráta HZS
25. 2. 2018
V piatok na výročnej členskej schôdzi sme si predbežne dohodli na nedeľu 25. februára, ako je to naplánované aj v klubovom kalendári, výjazd na Martinskú ferrátu HZS. V sobotu večer sa telefonicky všetko ukleplo.
Práve začína na naše územie prúdiť mimoriadne studený arktický vzduch, ktorý tu má zotrvať vyše týždňa. Predpoveď pre Martinské hole v noci – 22 °C a cez deň - 17 °C.
V nedeľu sa stretáme o 8 hodine pred Lidlom a vyrážame na dvoch autách smer Martin - Stráne v zložení: Mirka, Alenka, Monika, Vilko, Roman, Alino, Jojo.
Autá parkujeme na parkovisku pri konečnej zastávke autobusu.
My čo nemáme úväzy a feratové sety dostávame nové, erárne klubové. Za čo veľmi pekne ďakujeme, že klub poskytuje takú možnosť. Efektívne využtie 2% daní. Kto chce prispieť má možnosť, nech to neprepadne v prospech nenažratého vládneho kolosu.
V tieni začína byť mrazivo, tak vyrážame v ústrety dobrodružstvu. Najskôr asfaltovou cestou, až sa dostaneme do dolinky, ktorou preteká Pivovarský potok, ktorý bude našim spoločníkom najbližšie dve hodiny.
Prechádzame prvou drevenou lavičkou a potom ešte ďalšími. Snehu pribúda, ale turistický chodník je poriadne udupaný. Slniečko začína presvecovať dolinku a aktivitou zahriati, začíname zhadzovať vrstvy oblečenia. Od začiatku sa na nás napojil mladý Ostravák, ktorý ide sám. Naša početná skupina mu pravdepodobne dodáva istotu. Prichádzame k miestu, kde je potok už viac vyliaty a vedľajšie skalky sú prikryté ľadom. Naťahujeme na seba feratové ustrojenie a na nohy mačky. Predbiehajú nás dvaja snowborďáci, ktorý prkná nesú na chrbte.
Chodník začína prudšie stúpať a už stojíme pred prvými zabezpečovacími stupačkami a lanami feraty. Ide sa lepšie ako v lete. Sneh a ľad zdvihol podklad, netreba sa až tak moc naťahovať a zdvíhať. Hneď za prvým rohom najväčšia atrakcia, ktorá pribudla v lete, dve vysunuté mostíky nad roklinou. Nasleduje železný rebrík dopoly uväznený v zajatí ľadu. Dá sa obísť. Výstup prebieha hladko, bez problémov aj tempo je dobré. Jedine moje ruky pri prepínaní istenia sú nemotorné. Skúšam až štvoro rukavíc. V hrubých to ide pomaly, v pletených a bežeckých tenkých zase na lane šmýka. V delení trás B a C dobiehame väčšiu skupinu. Pri úseku obtiažnosti C/D obdivujeme padnutý strom, z ktorého príroda a počasie vytvorili umelecké dielo. Potom sme už rýchlo pri vrcholovej knihe ferráty. Kráčame ďalej, lebo na úzkom vyšliapanom chodníku sa odstrojuje skupina, čo išla pred nami. Zastavujeme až na širokej ceste ujazdenej ratrakom. K zjazdovke na Martinských holiach to máme asi 10 minút. Pekne sa nám ukázal hrebeň Malej Fatry s dominantným Malým Kriváňom. Dávame obed v miestnej samoobslužnej reštaurácii, komu čo žalúdok a hrdlo ráči.
Ešte nás čaká zostup z Martinských holí najskôr po asfaltovej ceste, neskôr po vyšmýkanóm chodníku. Väčšina účastníkov aj popadala ako zoťaté stromy. Jojo vytiahol tašku a testoval svoju zadnicu pri voľnej disciplíne – divoká jazda na igelitke. Prekvapivo sme stretli aj hodne nedeľných vychádzkarov. Pri klesaní sme zase obdivovali hrebeň Veľkej Fatry. Roman poznamenal, že sme na aj na cyklochodníku a nevidíme žiadneho cyklistu. A predstavte si, že pri autách sme jedného uvideli ako pri – 10 °C krúti pedálmi.
Ani neviem koľko bolo hodín, lebo super deň rýchlo ubehol. Ďakujem, že som mohla byť súčasťou tejto krásnej akcie.
Monika
