Choď na obsah Choď na menu
 


 

Baško Polje bike

1. - 10. 6. 2018

 

1. - 2. 6. 2018 piatok a sobota

Nakladáme v piatok o 15°° hod, za depom. Ešte povinný Orech a vyrážame na trasu. Dorážame do Baško Polja po šesnástich hodinách okolo ôsmej, ubytúvame sa v hoteli Alem. Izby majú po tri postele, ale my sme ubytovaný po dvaja, máme tam sprchu s toaletami i balkón. Je výrazne teplo, ale na hoteli je ešte minimum ubytovaných hostí.

Montujeme biky a vyrážame popri mori cez chodník Biele skaly na Makarskú a Podgoru, pivo ochutnať i tie ich zvery zameniť. Tibike mal svoj deň, najprv skončil v kríkoch, lebo zabudol kufor vypnúť a neskôr nad kempom nedobrzdil a slušne sa vytoto, hlavne že prilbu mal na riadítkach. Peťo a Ďuro zase defektili. Najazdili sme nejakých tridsať kilometrov, ale nás to teplo a cesta aj tak pekne zmorili.

Večera je od pol siedmej, formov švédskych stolov a najedli sme sa až moc. Jedáleň sa nachádza kúsok od recepcie.

Bola hovädzina na štave, vyprážané ryby a hovädzina v cestíčku, prílohy zemiaky a nejaké zeleninové pyre, ako šalát tam bola nakrájaná uhorka, rajčiny, kukurica, kapustra a šalát. Bola i sližiková polievočka, riadne sme si dali, bolo to chutné a každý bol spokojný.

Večer sme ešte zbehli na terasu na piečko, ale boli sme uťahaní a tak sa zaľahlo dosť skoro.

 

3. 6. 2018 nedeľa

Ráno bolo ranné kúpanie v móru, voda bola chladnejšia, ale bol to len prvý dojem, potom bola super, zaplávali sme si k bójke a späť. Bolo treba dávať pozor, lebo tam bolo dosť ježoviek. Minipláž  bola kamienková, ohraničená ohlodanými balvanmi.

Raňajky boli o pol ôsmej, zase sme sa slušne napráskali, okolo deviatej sme vyrazili na biky. Šli sme na západ na Brelu, nastúpali 280 výškových metrov do sedla a prehúpli sa na Gornu Brelu, kde sme si dali pivko. Časť výpravy sa stratila a bola kuknúť Teslovú hydroelekráreň od vyhliadky pri kríži v Zadvarjí, ostatní sme stihli odbočiť včas do kaňonu Cetiny.

Okúpali sme sa na stanovišti rafterov, bolo to super vybavené, pohodlný trochu klzký vstup do rieky i hočka na druhej strane, voda studená dosť, ale osviežujúca s dravým rýchlym prúdom. Sledovali sme ako užovka dusí a konzumuje jašteričku.

Nasledovalo stúpanie dlhé a úmorné, Peťo zase pichol zadnú gumu, už aj lepil, lebo v rezerve mal vadnú ventilku. Prešli sme Vusakovač  a v Kučiciach sme dali lahváč pred obchodom.

Došli sme na križovatku s obchádzkou, naša cesta bola uzatvorená, ale riskli sme to, že šak nejako prejdeme. V peknom zjazde sme v zátačke našli dôvod uzavretia, cesta bola utrhnutá a bol tam taký šesť metrový zráz, opatrne sme to obišli bokom, dole bol už nachystaný material aj mašiny na opravu.

Nasledoval nádherný dlhý serpentínový zjazd a dojazd cez dva tunelky až do Omišu.  Dali sme si nejakú pizzu a pivečko na plaži. Nasledoval nepríjemný dlhý úsek povedľa pobrežia, ktorý vystúpal zas na našu križovatku, odtiaľ to už bol skoro len dole kopcom až ku campu, to len bolo pre ten nepríjemný briežok ku kruháču nad campom.

Dokopy to bolo asi 70 km, spokojný boli všetci, len to teplo mohlo byť slabšie. Boli sme ešte v mori kúpať  a potom na večeru. Zase nasledovalo pivečko na terase.

 

4. 6. 2018 pondelok

Obvyklé ráno, móre, kafe, raňajky a o deviatej nástup na biky. Tentoraz nás čaká 1762 výškových metrov na Sv. Jure po našom Ďuro, rozbiejame sa pozvolne, každý ako vie.

V Makarskej odbočujeme na novú širokú krásnu cestu, len sviňa nepekne stúpa až k bráne do Biokova, kde platíme vstupne po 25 kuna, Kinderko zas vzplál hnevom spravodlivým, lebo vrátnik nepristúpil ni na jeden z jeho návrhov, nerozmenil mu, ani úplatok nezobral.

Teplo ako v Rijáde nás sprevádzalo štrikovačkami po vrata biokova, reštauráciu v deväťsto metroch, padla vhod, lebo voda už došla a sucho bolo strašné. Dali sme pivečko aj vodu dokúpili a pokračovali ďalej.

Úzka cestička sa kľukatila nekonečne dlho a miestami aj hodne strmo, ku koncu sme aj potlačili. Pod vrškom sme trošku zmokli, ale bolo to skôr strašenie. Konečne hore, bol to slušný výkon, môj už tretí Ďuro.

V zjazde mi odišli brzdy, zodral som platničky a aj strmene mierne zapiekol. Vo vrátach sme dali ďalšie pivko a brzdili ďalej. Dokopy sme mali okolo osemdesiat km a cez 2000 výškových metrov.

Boli sme slušne zmorený, ale more sme ešte dali.

 

5. 6. 2018 utorok

Rané štandardné rituály, potom som vyrazil so Zdenom na Makarskú do cyklopredajne so servisom, vymenil mi tam brzdové platničky i olej a došteloval mi brzdy. Prebehli sme ešte po trhu a vymenil si nejaké tchory i kuny. S návratom to bolo nejakých dvadsať kilometrov. Naši vyrazili na trhy do Zadvaria, ale keď tam dorazili okolo jedenástej, tak tam už bolo po nich.

Poobede nejaký šlofík, kúpanie v móru a slnenie.

 

6. 6. 2018 streda

Naši vyrazili smerom na Zadvarje, ja so Zdenom sme po pobreží dobojovali Omiš, mal som veľký foťák, tak som trochu fotil. Na pláži sme dali pivečko a potom povedľa Cetiny stúpali kaňonom. Nešli sme tú zničenú cestu, ale tú obchádzku ku Kamenkovcom,  po našom Flinstonovcom. Bolo tam parádne 16 % nekonečné stúpanie. Cez Padašpilje až ku kostolu s cintorínom na Svinišči a dole na Kučicu na lahváč v Studenac markete.

Nekúpali sme sa, lebo bolo pol tretej a všade už bolo kopec rafterov. Pozreli sme si tú teslovú hydroelektráreň Kraljevac, dnes už čínsku, našiel som tam planú čerešňu, malé sladké čerešničky boli super.

Nasledoval mierny ale dlhý stupák ku križovatke pod Zadvarjim. Fotil som fenikláky i ostropesterec marijánsky. Hore sme z vyhliadky pod krížom sledovali celé údolie. Nasledovala Gornja Brela a stúpanie okolo kaňonu. Aj sme preliezli na okraj niečo pofotiť, ale vápenec bol neskutočne ostrý, tvrdý a tvarovaný, ako keby ceril zuby, v tých cyklo tretrách to bol zážitok.

Obdivovali sme kopec nad sedlom, hore bola nejaká stavba, smial som sa, že je to bilbord karlovačko, viedla hore cesta, aj sme to trochu plánovali kuknúť niekedy, ale nakoniec z toho nič nebolo.

Od sedla už pekný zjazd až do campu, kúpanie, večera i pivečko. Dokopy sme najazdili nejakých 76 km, ostatní boli Zadvarje a Podgrade, cez most k Cetine a cez Slemu späť, nejakých 50 km.

Večer bolo veselo, Peťo a Vilko muzicírovali, trocha sa pošpivalo.

 

7. 6. 2018 štvrtok

Ráno sme sa aj s bikmi nalodili v Baška vode na loď Padre a po dvoch hodinkách pristáli na Hvare v Jelse, mali sme hodku čas a tak sme biky nebrali. Prešli sme sa k cintorínu pri vstupe do prístavu a boli sme kuknúť našu základňu, kde sme boli ubytovaní v 2003 roku.

Ešte sme si pozreli centrum s kostolom a nalodili sme sa.

Servíroval sa obed, buď pečená makrela s šalátom, alebo kuriatko, bola to riadna porcia a dávali aj dupľu, preplavili sme sa na ostrov Brač do Braču. Na bikoch sme sa previezli nad camp Aloa, ale bolo hnusne teplo, tak sme to zabalili a šli sme sa radšej kúpať na zlatý roh. Pláž bola fantastická, malé, drobné, guľaté, horúce kamienky, voda super.

Cesta späť bola nekonečná, boli sme už opečení a znudení.

Do prístavu sme dorazili okolo šiestej, kúsok za nami dorazila druhá loď, tam sa hralo a tancovalo, frčala Makareéna.

 

8. 6. 2018 piatok

Pôvodne sme chceli ísť na ten bilbord kopec, ale deň pred tým šli Tomašíkovci nejaký zaujímavý okruh okolo Ďura, tak sme to okukali. Z Makarskej sme sa vyškriabali pod Biokovo, pokračovali do tunela a serpentínami smerom na Gorne Igranje, ale pred ním sme odbočili na Kozicu, stúpanie nemalo konca, už sme aj nadávali, šak nám tvrdili, že to tu už bude klesať, ale keď sme sa prehúpli cez hrebeň, tak to teda bol zjazd, samá zátačka a hádam 600 výškových, krajší ako z Ďura.

Dole sme hľadali nejakú konobu či krčmu, ale nikde ništ, šade mŕtvo, prešli sme Raščáne a až v Župe si Tibor všimol garáž s nápisom coca cola, tam sme si dali po dve fľaškové karlovačká i kúpil som pol litra griotky a liter rakije. Už dávno som nemal takú náladičku po dvoch pivách, ostatní dopadli obdobne. Bola to naša záchrana, lebo nám už šecka voda došla.

Sviňa cesta začala stúpať, nohé po pive oťaželi, bike nie a nie sa rozbehnúť, stúpanie sa zvyšovalo a nakoniec sme sa prehúpli cez slušné sedielko, kde sme stretli Tomašíkovcov, šli to v protismere.

Za ním sa to už dalo, klesalo to až do Zagvozdu, pár krát nám jemne spŕchlo, ale skôr len strašilo. V markete v Gornjej Brele sme dali pivečko a pokračovali, Tibor mierne umrel v stúpaní okolo kaňonu. Záver zo sedla už sa dole kopcom dal, len sviňa protivietor sa tak rozfúkal, že aj tam sme museli šľapať.

Potom štandardný program, móre, večera, terasa s pivom. Keďže bol záverečný večer, tak sa muzicírovalo a tancovalo na hornej terase. Od mora prichádzala parádna búrka, búchalo to hádam aj dve hodky, kým to dorazilo aj k nám.  Pozoroval som ju už z balkóna, riadna svetelná šow, aj riadne popršalo.

 

9. 6. 2018 sobota

Po raňajkách sa začalo baliť, do desiatej sme mali vyprázdniť izby. Pobalili sa biky do krabíc, niečo sa dokúpilo na cestu. Ešte sme boli na pivo v Baška vode a potom sme plážovali. Odchod bol naplánovaný na 19°° hod. dali sme si špagety na terase, naložilo krabice na príves, spravili posledné spoločné foto a vyrazili domov.

 

10. 6. 2018 nedeľa

Nad ránom nás zobudili na slovinsko maďarských hraniciach, maďari to berú vážne, museli sme všetci vystúpiť a kontrolovali doklady. Šli sme cez Šahy a o pol desiatej sme dorazili do PD. Vyložili sme bus i príves, rozlúčili sme a bolo po dovolenke.

 

zhrnutie

Táto dovolenka bola jedna z najlepších, ubytovanie bolo super, jedine sa dá vytknúť absencia chladničiek, čo je dnes už štandard. Strava bola neskutočne dobrá, to bolo až miestami obžerstvo.

Na raňajky väčšinou praženica, varené vajíčka, alebo párky, štandardne syr a dva druhy salámy, džemy, maslá, medy, tri druhy vločiek, káva, čaj, kakao i mlieko, dva druhy chleba, na množstvo sa nehľadelo, každý čo hrdlo ráči.

Na večeru po väčšinou polievka vývar so slížikmi, tri druhy mäsa, hovädzie, ryby i bravčové, nejaké zemiaky, ryža , mrkvové i uhorkové pyré, zo zeleniny šalát, uhorky, rajčiny, kukurica, pečená paprika a i zákusky tam boli. Pitie bolo na lístok, čo sme nafasovali pri príchode.

Množstvo nebol problém, len taniere boli malé, tak sa poniektorí aj tri razy otočili.

 

epitaf

 Toto bol posledný cyklo zájazd poriadaný Tomašíkom, po pätnástich turnusoch končí, po problémoch minulý rok už nie je ochotný to robiť pre ľudí, ani sa mu nečudujem, po slovensky povedané -  pre dobrotu na žebrotu.

Urobil týchto zájazdov pätnásť a povedal, že je čas prenechať iniciatívu mladším, má v podstate pravdu, i keď neviem, či sa na to niekto chytí, keď všetci videli ako ho okydali poniektorí vďační jedinci.

Máme tu už raz takých mudrákov, pre druhých nikdy nič neurobia, ale šecko vedia najlepšie, sú perfektní v kritizovaní a aj keď im vysvetlíš a prakticky dokážeš, že nemajú pravdu, aj tak si budú tvrdohlavo húsť to svoje.

Je jasné, že za takú dobu sa sem tam vyskytne chybička, to sa stáva, kto nič nerobí, nič nepokazí. Tak teraz majú možnosť ukázať čo dokážu, ale ako ich poznám, tak zostane len pri veľkých rečiach.

 

Prakticky vyhrali, znechutili Tomašíka a ten to zabalil, len to víťazstvo im kapku zhorkne, až budú na budúci rok sedieť doma na riti.

Hurá Vivat!