Vysoká + Rysy cez Kohútik 
2. 4. 2017
Super predpoveď počasia na nedeľu a ideálne snežné podmienky, /previazaný sneh, relatívne chladno 5-10°C s mrazom v noci, takže ani odmäk sme skôr ako okolo druhej tretej nemuseli očakávať/, nám otvorili možnosti Končistá, Vysoká a Gerlach. Keďže na Gerlach sa parťáci necítili a Končistú som v ten týždeň už absolvoval, tak sme sa zhodli na Vysokej (zimnú som ešte nemal absolvovanú) a podľa podmienok aj Rysy. Samotnú Vysokú už parťáci išli, aj keď nie zimnú verziu.
Rozhodnutie o mieste štartu som spravil ako vodič ja, keďže som vedel, že z plateného parkoviska zastávka Popradské pleso je to nuda po asfaltke a nemali sme komplet jedlo všetci.
Bezplatné veľké parkovisko na Štrbskom plese s potravinami absolvovanými o pol ôsmej nás zdržali už aj tak dosť, bolo to s poriadným meškaním proti môjmu plánovanému štartu okolo šiestej. Slnko v apríli je už hore dlho a počasie priaznivé, tak som sa toho až tak nebál.
Na chatu pri Popradskom plese sme dorazili po hodine šľapania. Len som tam zhodil tenisky, v ktorých, keby som šľapal, nemal by som otlaky a pokračovali sme ďalej Zlomiskovou dolinou.
Sneh bol tvrdý a po vyšľapaných tvrdých stopách sme stúpali bez mačiek. Tempo sme mali svižné. Bolo bezvetrie a krásna modrá obloha. Odtiaľ sme sa vyhúpli do širokej dolinky medzi Zlomiskovou vežou a Koziou strážou výživným svahom zo Zlomiskovej doliny.
Tam sme si dali krátku pauzu, keďže sme vyšli z tieňa a začalo pražiť slnko. Boli sme zhruba na úrovni Lúčneho sedla a mali sme krásne výhľady v úplnom bezvetrí. Odtiaľto začal byť sneh miestami veľkonočný.
Nariadil som cepín do ruky pred prudkym stúpaním do ďalšej menšej dolinky medzi Dračou hlavou a Ošarpancami. Počas stúpania zo Zlomiskovej doliny fúkal príjemný vlažný vietor do chrbta. Potom ešte jeden krátky výživný svah do Dračieho sedla a boli sme na úrovni Dračej hlavy a Tupej.
Malá prestávka, kde som pripomenul obutie mačiek a už nás čakal len dlhý žľab Vysokej. Míňali sme niekoľkých pešiakov,kolegov véhaťákov, na zostupe, keďže všetci ostatní boli skialpinisti, stretli sme ich zo tridsať od rána. Žľab bol vychodený, ale miestami aj v závere zľadovatelý.
Niektorí šli popod hrebeň po snehu, ale ja som dal na radu pešiakov a šiel hrebeňom po skalách. Bol tam dosť studený vietor a to lezenie v mačkách so skrehnutými prstami a batohom bez lana nebola prechádzka ružovou záhradou. Parťák s lanom bol ešte na rázcestí, tak som parťáčke navrhol zísť k nemu a pokračovať po snehoľade, kde to šlo oveľa bezpečnejšie i bez lana.
Na Vysokej bolo celkom dosť snehu, ale veľmi veterno. Nahodil som goratexové nohavice a páperku a kochal sa výhľadmi z najkrajšieho štítu Tatier. Bolo okolo pol druhej a zhruba pol hodiny sme tam pobudli.
Na Rysoch bolo kopec ľudí a pomaly som začal hľadať cestu do sedla, respektívne štrbinu za Kohútikom. Občerstvili sme sa, pofotili a rozhodli, že pokračujeme do sedla Váhy.
Zbehli sme dolu z Vysokej asi 70 výškových metrov. Boli tam už nejaké stopy. Bolo to prvé ako - tak schodné a širšie miesto po tej strane žľabu. Predpokladám, že v lete je to označené mužíkmi.
Skialpinisti to miesto používajú na prechod do Dračej dolinky, kde lyžujú krásny široký ale strmý južný svah okolo Dračieho plesa do Zlomiskovej doliny. V tomto strmom svahu to bol klesajúci traverz takmer pravidelne veľkonočný, dvojvaječný sneh.
Jedny stopy viedli na Český štít, ale prebáranie bolo dosť vyčerpávajúce, tak som túto možnosť zavrhol. Došli sme do štrbiny za Kohútikom, ktorá je z traverzu skrytá za skalou.
Keďže som tento strmý svah šiel prvýkrát a pri možnom šmyknutí by to bol pád cez skaly, tak som nariadil vytiahnuť lano. Naviazali sme sa, pustili dolu parťáčku, ja som zlanil po začiatok reťazí, ktoré boli prevažne skryté pod snehom a ľadom. Parťáka som odistil po reťaze a odtiaľ už sme bezpečne zlanili cez reťaz.
Tým sme sa dosť zdržali. Následoval ešte cca päťsto metrový traverz do sedla Váha strmým svahom už bez lana, prípadný šmyk by skončil niekde na snehovej pláni okolo Chaty pod Rysmi. V sedle sme sa občerstvili, prehodnotili sily a len na mačkách s cepínom v ruke vybehli na Rysy.
Pár fotiek kochania sa dosiahnutými vrcholmi a zbehli sme do sedla, ďalej okolo Žabákov až na Chatu pri Popradskom plese, kde sme si dali zaslúžené pivko a nejaké teplé jedlo. Po slabej polhodinke sme pokračovali na Štrbské pleso. Do auta patrične unavený sme nastupovali pred siedmou.
Celý výlet mal okolo devätnásť kilometrov, trval zhruba jedenásť a pol hodiny a prevýšenie cca 1600 výškových metrov hore aj dole.
voki
